Ficoviny - Články: Obmedzená zásadovosť pána premiéra, či skôr pokrytectvo?

Predpoklad, že SMER-SD najbližšie parlamentné voľby nevyhrá je minimálna a teda sa ani nedočkáme, aby pán premiér v našej politike tak rýchlo skončil. Ako si teda vysvetliť tieto jeho slová? Myslím si, že sa snaží akurát vylepšiť imidž svojej vlastnej osobnosti, no táto jeho snaha vyznieva skôr pokrytecky. Pán premiér pokračuje vo svojej populistickej politike, čoho dôkazom sú jeho slová, že "v dôsledku svetovej a hospodárskej finančnej krízy si občania Slovenskej republiky nebudú musieť uťahovať opasky". Jeho vláda sa postará o to, aby sme sa mali dobre, teraz. No pýtam sa, kto sa postará o to, aby sme sa mali dobre aj v budúcnosti, aby sa mali dobre aj naše deti? To už zrejme pána premiéra až tak netrápi, on túto otázku už riešiť nebude musieť (z politického hľadiska). Ale ten kto doplatí a bude doplácať na jeho politiku budú občania. Jeho štedrú politiku predsa bude musieť niekto zaplatiť.

O zásadovosti sa v našich podmienkach iba hovorí, no ku konkrétnym činom majú naši politici veľmi ďaleko. Ako ďaleko siaha zásadovosť pána premiéra môžeme vidieť aj v štruktúre vlády. Iste, možno povedať, že bolo vymenených a odvolaných viacero ministrov, no koľkí z tých odvolaných boli nominantami strany SMER-SD? Azda minister zdravotníctva, pán Valentovič bol nominantom SMERu-SD, no ten odišiel z ministerského kresla kvôli zdravotným problémom. Aspoň tak znelo oficiálne stanovisko, hoci možno o ňom pochybovať. Predovšetkým ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, pani Tomanová a pán minister financií, pán Počiatek ostali vo svojich kreslách aj napriek vážnym kauzám. Tu môžeme vidieť kam až siaha zásadovosť pána premiéra.

Muselo by sa stať čosi veľmi zásadné, aby SMER-SD nasledujúce parlamentné voľby nevyhral a teda, aby došlo na premiérove slová o tom, že nebude sedieť v parlamente. Avšak čo ak nastane situácia, že SMER-SD voľby vyhrá, no nemal by s kým zostaviť vládu a sám by nemal dostatok kresiel, aby mohol vládnuť? Síce to je tiež za momentálnej situácie iba utópia, avšak treba počítať aj s takouto alternatívou. V tom prípade by pán premiér sedel v parlamente, v opozícii? Nie je trošku pokrytecké tvrdiť, že v prípade prehry vo voľbách by pán premiér nešiel do opozície a radšej by z politiky odišiel, keď nie je jasné, čo pán premiér považuje za prehru vo voľbách? Je ňou druhé a nižšie miesto v počte získaných hlasov občanov, alebo je ňou vítazstvo vo voľbách, no neschopnosť zostaviť vládu? Neurčením týchto termínov pán premiér postavil svoje tvrdenie do veľmi nejasnej pozície, ktorá v konečnom dôsledku zásadovou nie je, hoci tak môže pôsobiť.

Zdroj: Ivan Barin 5.1.2009