Vnútropolitické spravodajstvo už dlhší čas sledujem iba jedným okom, nakoľko sú aj pozitívnejšie spôsoby, ako sa zabávať. Včera mi však neuniklo jedno z verejných vyhlásení pána premiéra Roberta Fica v TA3, ktoré citovala agentúra ČTK . Premiér Fico by v prípade prehratých parlamentných volieb odmietol pôsobiť v parlamente ako opozičný poslanec. "Nikdy si ja nesadnem do parlamentu ako opozičný poslanec," povedal. "Človek by mal po tom, ako skončí vládnutie a ľudia mu nedajú druhýkrát dôveru, mal by povedať ďakujem pekne. Mal by odísť z politiky. To je môj recept," tvrdil premiér podľa správy ČTK .

Čo mi to len pripomína? Obvykle mám veľmi dobrú pamäť na rôzne udalosti a výroky, vždy sa však snažím nájsť presný a overený citát. V tomto prípade mi pomohla stránkawww.antifico.sk , kde sú zhrnuté niektoré minulé výroky pána premiéra, ešte ako nezávislého poslanca v rokoch 1999-2002. Vtedajší pán poslanec odišiel zo Strany demokratickej ľavice a založil (pokiaľ ide o pomer k počtu obyvateľov) jednu z najpopulárnejších politických strán v strednej Európe – SMER. A pomaly sa začal pripravovať na rok 2002, kedy plánoval vyhrať voľby a zostaviť vládu.

Vtedy sa však písal ešte rok 2000, a pán Fico vtedy viackrát povedal, že ak nebude vo voľbách úspešný, a nebude vo vláde, odíde z politiky. Najobšírnejšie to vysvetlil v týždenníku SLOVO, č. 47, rok 2000:

"Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Ak príde úspech, som pripravený kandidovať aj na post predsedu vlády. Ak sa dostaví neúspech, odchádzam. Mávať z televíznej obrazovky nebudem, no všetkým sa poďakujem a ihneď sa vzdám funkcie predsedu strany." (zdroj citátu TU )

A čo sa stalo po voľbách v roku 2002? Smer nebol pri zostavení vlády a pán Fico síce z televíznej obrazovky na krátku chvíľu nemával, ale nakoniec sa zmieril s opozičnou realitou a začal pôsobiť ako opozičný poslanec, a veľký kritik vtedajších reforiem, a mimochodom aj zavedenia Eura.

„Rátali sme aj s alternatívou, že SMER bude v opozícii,“ povedal krátko po vyhlásení výsledkov volieb 2002 (odznelo v jednom z povolebných živých vstupov na TA3). Rátal s tým, že možno bude v opozícii, údajne sa však predsa len snažil na poslednú chvíľu dostať do vlády, čo mu neskôr v jednej predvolebnej debate pripomenul vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. Fico mal vraj zdvihnúť telefón, a opýtať sa Dzurindu, či by to predsa len nešlo, aby sa do koalície dostal (resp. strana SMER).

Neviem, nakoľko sú parafrázované slová expremiéra Dzurindu pravdivé, ale viem odhadnúť, čo je pravdivé na tvrdení pána Fica o tom, že po neúspechu vo voľbách odíde z politiky. Ako vidíme, nedodržal to, čo predtým viackrát verejne vyhlásil. Dôvody môžu byť pochopiteľné. Čo sa však nedá pochopiť, je fakt, že pán premiér tieto slová po toľkých rokoch znovu opakuje, a vydáva za novú pravdu, prísľub.

Volebná realita je totiž veľmi vrtkavá, a ten, kto dnes vyzerá ako absolútny víťaz, naozaj nemusí po konečnom sčítaní hlasov vyhrať. Na ospravedlnenie premiérových slov sa dá povedať, že SMER asi naozaj s prehľadom vyhrá nasledujúce parlamentné voľby. O tom nepochybujem. Dá sa však pochybovať o tom, či v rovnakom zložení aj vytvorí koalíciu. A tu by som nekričal hop, kým nebude po voľbách. Je totiž veľmi pravdepodobné, že mu minimálne jeden partner z terajšej koalície bude chýbať. A taktiež si nemyslím, že výsledky volieb budú kopírovať výsledky (terajších) prieskumov verejnej mienky. Štyridsaťpercentné HZDS sme tu mali aj pred voľbami 1998, a povolebná realita bola celkom iná. Pán Fico sa videl ako budúci premiér aj podľa prieskumov verejnej mienky pred voľbami 2002, a výsledok bol celkom iný.

Ale aby som dokončil myšlienku, je rozdiel medzi vyhrať voľby, a byť vo vláde. Vladimír Mečiar sa o tom už dvakrát presvedčil. Takže verím slovám pána premiéra Fica, že ak nevyhrá voľby, odíde z politiky. Len ak by vyhral voľby, a čírou náhodou by nezostavil novú vládu, naozaj by si nešiel sadnúť do parlamentu aspoň ako opozičný poslanec? Veď voliči mu dali dôveru, a on by ich takto sklamal? Nie, tomu neverím. Takmer žiadny súčasný politik by nechcel sklamať svojich voličov, a už vôbec nie pán premiér Fico. Zvlášť, keď práve on je pre svojich voličov nenahraditeľný.

Na záver pripájam jeden úžasný výrok publicistu Jána Füleho, ktorý síce smeruje k maďarskému premiérovi Ferencovi Gyursányovi, a jeho verejnému priznaniu ku klamstvám, ale aj do kontextu slovenskej politiky sa veľmi hodí (zdroj – INEKO.sk):
„Maďari sa búria, lebo ich vraj Ferenc Gyurcsány klamal. Čo už. Aj tak je však všetko inak. Politici na celom svete klamú, lebo časť voličov je sklamaná, keď nie je klamaná. Nik sa nebúri a ani nezúri. Voliči sa búria až vtedy, keď im, tak ako teraz v Maďarsku, politici povedia pravdu.“

Zdroj: Juraj Koiš 5.1.2009